Scéna.cz 

Matka a Macocha

Posledné marcové hosťovanie slovenského divadla na pražskej scéne sa odohralo v rušnom Švandovom divadle, kde do vynovených priestorov privítala bratislavská Astorka Korzo ´90. Dni od 20. až do 22. marca 2003 boli u Švandu nasytené dianím. Prebehla vernisáž výstavy fotografií Fotky z Astorky, koncert slovenskej šansoniérky a zároveň členky divadla Astorka, Szidi Tóbiás a v neposlednom rade sa uskutočnili tri divadelné predstavenia vo veľkom sále.

Nanešťastie mi ušlo prvé z nich, cenami ovenčená inscenácia Čechovovho Uja Váňu v réžii Romana Poláka, ktorá získala uznanie na Slovensku i v Čechách. Po nej nasledovala Macocha od slovenského spisovateľa Ruda Slobodu, toho času na onom svete. Macochu napísal špeciálne pre divadlo Astorka v roku 1996 z popudu Zity Furkovej, hlavnej predstaviteľky. Hra je predovšetkým výnimočná svojím žánrom. V ničom si totižto nezadá so stredovekou moralitou. Ostrá deliaca čiara medzi dobrým a zlým, vyhrotená morálka a didaktický podtón, to všetko zo starého žánru úspešne preberá. Keď sa na scéne objaví Lucifer a jeho pomocník Reúl, tak potom neprekvapí ani archanjel Gabriel v podaní Szidi Tobiás. Hlavnú postavu, naoko choromyseľnú ženu–sväticu v pokušení diabolských síl, si zahrala opäť famózna Zita Furková. Do rolí jej troch pomalšie zmýšľajúcich domnelých dcér obsadil režisér Juraj Nvota herečky, ktoré sú od seba na hony vzdialené hereckým výrazom, čo každej postave dodalo punc individuality – hrala Anna Šišková, Zuzana Krónerová a Marta Sládečková. Ale ako už bolo povedané, hra najviac upúta svojim jasne vymedzeným pro-kresťanským stanoviskom, ktoré doslova núti diváka odpovedať na otázky, ktoré zaznejú, a čo je dôležitejšie, vypočuť si odpovede, ktoré autor vkomplementoval do deja. Peklo si jednoducho ľudia vymysleli sami a Luciferovi sa tam len veľmi páči.

Na úplne opačnom póle dramatiky sa nachádza Pitínskeho groteskný sociálhoror v dvoch častiach – Matka. O prekladateľskú nemožnosť sa pokúsil Július Satinský, toho času takisto na nebesiach, a hru zrežíroval Juraj Nvota s obdivným odobrením od samotného pána autora. Matka je tak trochu detektívna sociálna „sonda“ do absurdného rodinného spletenca, v ktorom robí poriadky robotnícka revolúcia a materstvom posadnutá Matka Zuzany Krónerovej. Herecky, okrem bezchybnej Krónerovej, vyčnieval najmä Boris Farkaš ako Otec a jeho tajomná a nemenej šialená milenka a spolupracovníčka Betuľa v podaní Szidi Tóbiás. Vydarenou stránkou inscenácie je i dobre vyvedené výtvarné spracovanie scény. Narozdiel od Macochy Rudolfa Slobodu si Pitínskeho Matka necháva pre seba viac tajomstva, čo je pre tvorbu tohto extraordinárneho umelca typické, spolu s nezameniteľným zmyslom pre humor, ktorý Nvota hlavne v prvej časti vyzdvihol nad všetky ostatné zložky. Trochu sa myslím pozabudlo na onen „horor“ v podnázve, ale aj napriek tomu je to inscenácia hutná a zaujímavá, čomu výrazne dopomáha roztodivná jazyková koláž, ktorá odlišuje Matku od všetkého ostatného na scéne divadla Astorka, a nielen tam.

Spolupráca Astorky a Švandovho divadla je len vo svojich začiatkoch, ale myslím, že už teraz sa právom môžeme tešiť na jej ďalšie pokračovanie.