zvláštní poděkování
Quantcom.cz

NETHOVOR - detail

Adela

GÁBOROVÁ

Adela GÁBOROVÁ

Angažmán v Divadle Andreja Bagara v Nitre dostala hneď po absolvovaní štúdia herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v roku 1961. V súčasnosti patrí k najvýraznejším osobnostiam tohto súboru. Na javisku nitrianskeho divadla strávila už takmer štyridsať rokov, prežila viaceré jeho vzostupy i pády a dnes sa môže pochváliť, že je členkou jedného z najprogresívnejších divadiel na Slovensku.

Adela GÁBOROVÁ - kompletní životopis...

 


Záznam NetHovoru 18.10.2000


* Aky je Vas vstah k divadlu ??

Divadlo je môj život. Som v ňom namočená profesionálne už skoro 40 rokov. Milujem ho tak, ako milujem žiť.

* Mate nejake oblibene rucni prace?

Veľa času na ručné práce nemám, iba cez prázdniny sa občas venujem vyšívaniu, poprípade štrikovaniu a háčkovaniu.

* Myslite si, ze by se meli obnovit Slovenske pondelky v Ceske televizi<

Prečo nie? Keby boli dobré scenáre, režiséri sú, herci hádam tiež, aspoň by sme boli známejší v Českých zemiach. Len keby tých peňazí bolo viacej?!

* Co byste vzkazala ceskym divakum / na co byste je pozvala do Slovenskeho divadla?

Ja môžem pozývať hlavne do môjho domáceho divadla, do Divadla Andreja Bagara v Nitre. pozývam Vás na Shakespearovho Macbetha v réžii Vladimíra Morávka, na muzikál Fidlikant na streche v réžii Jozefa Bednárika, na ďalší muzikál Báthoryčka v réžii Martina Kákoša, ako aj na štúdiové predstavenia režiséra Svetozára Sprušanského Terezka, Čajka a Tvár v ohni.

* Vim, ze jste cele propadla divadlu - odskocite si nekdy od jevistni prace k vareni<

Keďže som aj dcérou, matkou a babičkou, vyžaduje sa odomňa, aby som občas čo-to navarila. Moja mama, môj syn i jeho žena, moje vnúčatá sa doposiaľ nesťažovali na moje umenie varenia. Čo mi celkom nejde, je pečenie. Nie som veľký kamarát s cestom. Okrem bryndzových halušiek. Rada varím experimenty a skúšam neobvyklé recepty.

* Podľa čoho sa rozhodujete úlohu prijať alebo neprijať? Dá sa dnes u nás vôbec vyberať?

Doteraz som mala šťastie, že z doterajších asi 140-tich postáv na javisku mi boli nesympatické asi 5. To bolo v repertoári tých "nanútených" postáv. A dnes vyberať si? Sme radi, že vôbec hráme, že k nám chodia diváci a dobrí diváci, a tak rada dávam do každej postavy všetko, čo vo mne je.

* Diváci Vás poznajú napríklad z monodrámy Dnešná Medea. Ste rada na javisku sama, bez kolegov? Aký je to vtedy pre vás priestor - inšpirujúci alebo deprimujúci?

Monodrámy som začala robiť preto, že autori sú v istom kritickom veku ženy dosť neprajní na ženské role. Tak som sa začala zaoberať monodrámou a zistila som, že je to istým spôsobom herecká droga, pretože nikto Vám nemôže pomôcť iba vy sama. Pre mňa je to veľmi inšpirujúci priestor, pretože prepojenie s divákom nadobúda až intímny charakter.

* Vystihujú niekedy postavy, ktoré hrávate, aj čosi z Vášho charakteru alebo Vašej životnej filozofie?

Samozrejme, že herec vždy vkladá do každej postavy kus zo seba samého a aj keď prídu témy, respektíve charaktery, s ktorými ja osobne nesúhlasím, chcem sa k nim aj tak vyjadriť zo svojho pohľadu, zo svojej filozofie, zo svojho života. Hrať zlú Ježibabu sa dá, aj keď s ňou nesúhlasím

* Pôsobíte v divadle, o ktorom sa teraz stále hovorí a väčšinou pozitívne. Ste stále pod drobnohľadom. Nezaťažuje Vás to? Nezväzuje Vám to ruky?

Nezväzuje. Naopak.Provokuje. A núti stále čosi nové objavovať. Aj keď si uvedomujem, že sú určité hranice, snívať o nedosiahnuteľných možnostiach je pre mňa fantastické.

* DAB už dlhší čas nemá interného režiséra. Ako sa Vám pozdávala na začiatku myšlienka spolupráce vždy s inou režisérskou osobnosťou? Odhalil čas aj nejaké slabiny tejto koncepcie?

Aj keď nemá DAB interného režiséra, má interné vedenie. Šéf činohry je zároveň dramaturgom a v spolupráci s vedením divadla formuje tvár divadla. Divadlo má príliv mladých hercov a tí sa potrebujú pre svoju tvorbu v živote zoznámiť s rôznymi spôsobmi hľadania a tvorby režiséra. Pre mňa je to zaujímavé aj tým, že každý režisér je iný, má iný rukopis a provokuje aj mňa objavovať a hľadať. A slabiny? Tie možno ukáže ešte čas.

* Keby sme začali porovnávať možnosti uplatnenia divadelných umelcov v Bratislave a Nitre, zrejme by sme nemuseli dlho vypočítavať za a proti. Napriek tomu ste svojej divadelnej štácii verná už takmer štyridsať rokov. Netúžili ste nikdy po zmene? Neboli ponuky z iných divadiel?

Nitra nie je ďaleko od Bratislavy, samozrejme tie možnosti, ktoré majú bratislavskí nemáme. Ale zdá sa, že máme viac pokoja na samotnú tvorbu. Je to nakoniec relatívne. Nikdy som nemala nejaké chtíče meniť angažmá len preto, aby som menila. Okolo mňa prešlo toľko ľudí v súbore, hercov, režisérov, že mám pocit, že som bola aspoň v 5-tich súboroch. Keby bola ponuka na hosťovanie, možno by som o tom uvažovala. Ale nebola.

* K monodrámam Vás vraj priviedol režisér Bednárik. Prečo si vyhliadol práve Vás?

V Nitre sme vždy vymýšľali okrem hlavného repertoáru aj nejaké práce pomimo. Hovorili sme tomu, že sa chceme osprchovať od zlozvykov na veľkom javisku. v čase vzniku monodrámy Trikrát Bunin s Jožkom Bednárikom som ešte o monodráme nevedela takmer nič a to bola výzva nielen pre mňa, ale aj pre neho.

* Pôsobíte dojmom večnej mladice. Stále ste plná elánu a tvorivých síl. Myslíte pritom aj na svoje zdravie? Beriete si k srdcu slová o zdravom životnom štýle a rady ako vzdorovať stresom a únave?

Snažím sa. Nie vždy mi to výjde. Rada sledujem tzv. Lunárny kalendár a občas, ak je na to vhodná doba a čas, ho aj rešpektujem. Napríklad v deň splnu sa snažím piť iba vodu.

* Režisér Pitínsky pripravil v Nitre inscenáciu hry Laca Keratu Večera nad mestom. Pred jej uvedením sa vyznal, že mu celý tvorivý proces stál za to. Aj v tom prípade, ak sa inscenácia dožije len jednej reprízy. Akoby dopredu tušil, že sa pre ňu nenájde dostatok diváckeho zázemia. Naozaj nemáme publikum pripravené prijímať postmoderné divadlo?

Na spoluprácu s režisérom Pitínskym si veľmi rada spomínam. Nemali sme len jednu reprízu. Bolo ich do tridsiatky a okrem toho sme sa prezentovali na festivale v Toruni v Poľsku. Čo sa týka publika, niekedy sa ani nečudujem, že prijímanie postmoderného divadla mu robí občas ťažkosti, veď je kŕmené mnohokrát naozaj lacnými a "jednoduchými" dielami televízie. Postmoderna predsa len vyžaduje od diváka trochu sa nechať uniesť aj fantáziou a obrazotvornosťou.

* S ktorým režisérom by ste ešte rada niečo nové v divadle "podnikli"?

Svojho času som mala veľký sen stretnúť sa pri práci s Peterom Brookom. nevyšlo to! Dnes si myslím, že je dobré sa stretnúť s mladými režisérmi, ktorí pre mňa znamenajú objavovanie vnímania sveta nastupujúcej generácie.

* Akú funkciu plnia vo Vašom hereckom spektre alternatívne projekty? Sú pre Vás záležitosťou relaxu, vybočením zo zabehaného kolobehu repertoárového divadla alebo hereckou "choťovkou"?

Kým človek žije, učí sa a objavuje. Áno sú pre mňa alternatívne projekty vybočením zo zabehaného kolobehu repertoárového divadla, záležitosťou relaxu aj hereckou "chuťovkou", ale hlavne sem-tam aj objavovaním niečoho nepoznaného.

* Čo si myslíte o takomto spôsobe komunikácie divák - herec?

Ak máte na mysli spôsob komunikácie cez internet, celkom s tým súhlasí. pripadá mi to ako v spovedelnici, kde spovedník nevidí na spovedajúceho sa a naopak. Divák v divadle je však žijúcim a živo reagujúcim a to fluidum, ktoré medzi hercom a divákom vzniká, má mnohokrát napĺňa a dáva zmysel.

* V Nitre sa práve udomácňuje mladý litovský režisér Varnas. Padli ste si už navzájom do oka?

Pán Gůntaras Varnas je veľmi sympatický mladý muž, "oblepený" divadlom, a keďže má veľkú chuť do tvorby, tak ako aj my všetci zúčastnení, padli sme si navzájom do oka. Je veľmi citlivý, vnímavý, no a teraz už len držte palce, aby nám naša spolupráca vyšla.

* Hrávate naozaj rôzne postavy. Čo vám pomáha dostať sa vždy "do správnej kože" stvárňovanej hrdinky? Čítanie, štúdium či skôr pozorovanie ľudí zo svojho okolia?

Rada pozorujem ľudí okolo seba, hlavne v autobusoch na ceste medzi Nitrou a Bratislavou. Z nich čerpám najviac. Samozrejme, čítanie literatúry je mojím veľkým koníčkom (knihy ma už pomaly vytlačia z bytu)a z kníh čerpám asi najviac inšpirácií.

* Vo Vašej kuchyni sa vraj zvyknú piecť rôzne dobroty. Môžete prezradiť čo ste naposledy "upiekli" so svojim synom Petrom? Bola to nejaká nová spoločná inscenácia alebo len taká dobrota, ako sa hovorí "pod zub"?

S mojím synom Petrom, keďže je divadelným režisérom a v divadle od svojho prvého nádychu vyrastal a žil, naozaj mnohokrát hlavne fantazírujeme. O čom by malo divadlo byť, čo by chcel on alebo ja ešte na tom javiskzu stvoriť. Akeďže staré divadelné porekadlo hovorí, že režisér a mamička majú vždy pravdu, dohodneme sa - že máme pravdu obaja. v samotnej kuchyni pri varení pokračuje aj môj syn v dobrotách a krmí svoje deti, teda moje vnúčatá, fantáziou nielen divadelnou, ale aj kuchárskou.

* Našli ste hneď na skúškach Macbetha s partnerom, hosťujúcim hercom Mariánom Labudom spoločnú reč? Fungovalo by to aj mimo divadla?

Mariána Labudu poznám od školských čias a vždy som mu držala palce aby sa mu v živote darilo a vždy, keď sme sa stretli, mali sme sa o čom pozhovárať. Teda nebol pre mňa neznámy na skúškach Macbetha. Jediný problém ktorý vznikol bola naozajstná facka, ktorú mi dáva. Ja totiž neznášam násilie a ubližovanie. Ale vždy ju na každom predstavení musím odtrpieť a prijať.

* Snívate o nejakej postave, ktorú by ste rada stvárnili na javisku?

Mám ešte veľa predstáv, čo všetko by som chcela na javisku zahrať. Ofélie ani Júlie to už nebudú. Už len nejaké tie bosorky a ježibaby. A tak sa stáva, že odrazu Vás prekvapí režisér s netypickým obsadením, o ktorom som ani nesnívala - napríklad na fermane v divadle visí obsadenie do Shakespearovho Hamleta s maďarským režisérom Alfőldym, kde budem hrať Polónia.

* Učíte študentov - budúcich bábkohercov vnímať slovo, počúvať a narábať s hlasom. Nemáte niekedy pocit, že sme už často hluchí k tomu, čo nám chce iný povedať?

Nielen študenti, ale niekedy mám pocit, že každý človek prechádzajúci okolo mňa, ale aj ja, sme zavalení toľkými starosťami a problémami, ako keby sme nemali čas vnímať a počúvať aj svoje okolie. A ja nakoniec tohto nášho rozhovoru želám všetkým a aj sebe, aby sme vybrali z uší štuple a snažili sa jeden druhého, nielen sluchom, ale aj intuíciou.

NETHOVORY - již 778

VYHLEDÁVÁNÍ - podle data

 

VYHLEDÁVÁNÍ - podle jména

Najdi
 

březen 2004

Ondrej ŠOTH

24.3.2004
Ondrej
ŠOTH

 

reklama

Bílá voda (MdB)

Záznam NetHovoru z 25.8.2020 - Jan CINA

* Vážený Honzo, vítáme Vás u internetového rozhovoru a děkujeme, že jste přijal naše pozvání. Můžete přiblížit, jaký byl nebo ještě bude Váš dnešní den, a jak se kamarádíte s Internetem. Redakce

Dobrý den. Den je slunný a celkem rozlítaný. právě jsem doletěl.

* Dobré odpoledne, co vás vedlo ke spolupráci s FOK? Máte rád symfonickou hudbu a zvuk? Věra

Dobré odpoledne i Vám. Ke spolupráci mě přivedlo samotné FOK, které mě oslovilo. A pak má vášeň pro téměř jakoukoli hudbu.

* Proč, by podle Vás, měl člověk přijít na koncert Symfonického orchestru hl. m. Prahy FOK? Radek

Protože to je pokaždé jedinečný a dechberoucí zážitek.

Jan CINA - celý NetHovor