Scéna.cz 

Otakar Ostrčil – významná osobnosť dejín opery

V auguste si pripomenieme sedemdesiat rokov od úmrtia Otakara Ostrčila (25. 2. 1879 – 20. 8. 1935). V roku 1914 nastúpil do funkcie šéfa opery v Divadle na Vinohradoch, odkiaľ po rozpustení spevohry odišiel do Národného divadla, kde bol po smrti Karla Kovařovica menovaný šéfom opery, aby ním už zostal do konca života. Mal leví podiel na reforme českej opery – dramaturgickej i inscenačnej –, ktorú realizoval už na Vinohradoch, kde s K. H. Hilarom inscenoval o i. Predanú nevestu a Hubičku.

V Národnom divadle pokračoval v systematickom uvádzaní súvekých autorov (L. Janáček, O. Jeremiáš, O. Zich, E. F. Burian, V. Novák, R. Karel, J. B. Foerster i vlastné diela) a cieľavedomej dramaturgii. Svojou odvážnou dramaturgiou si však vytvoril i mnohých nepriateľov a bol terčom častých atakov. Tie boli najväčšie pri uvedení Bergovej „židoboľševickej“ opery Wozzeck roku 1926, čo spôsobilo viaceré výtržnosti a zákaz ďalších predstavení. Našlo sa však pre Ostrčila dosť podpory, a tak mohol vo funkcii zotrvať, aby vytvoril pozoruhodnú etapu dejín českého operného divadla.
Ako skladateľ bol ovplyvnený smetanovskou tradíciou, najmä svojim učiteľom Zdeňkom Fibichom. Jeho raná komická opera Poupě existuje i v podobe televízneho filmu, niektoré jeho ďalšie opusy sa sporadicky objavujú na českých scénach, ako napr. Kunálovy oči alebo Honzovo království. Pozoruhodná je i jeho predposledná opera Legenda z Erinu. Živšie je Ostrčilovo dielo inštrumentálne, ako Sláčikové kvarteto H dur, symfonická báseň Krížová cesta či niektoré symfónie. Všeobecne je však dodnes viac cenený Ostrčil – dramaturg a dirigent, než Ostrčil – skladateľ.