Scéna.cz 

OSTRAVAR ukážkou výsostne hereckého divadla

Na niekoľko dní 2. – 5. března 2005 sa centrom divadelného diania v republike stala Ostrava. Štyri divadlá a Janáčkovo konzervatórium pripravili ako vždy bohatý program nabitý predstaveniami. Bolo tak možné oboznámiť sa s miestnym divadelným dianím posledného roku. Pre všetky inscenácie bolo charakteristické, že boli budované na silných hereckých individualitách (čo však neznamená, že by nerešpektovali kolektívnu povahu divadelného diela). Miera do akej ich dokázala pevná režisérova ruka usmerniť sa pochopiteľne odlišovala, ale známy fakt, že v Ostrave sa rodia dobrí herci bol potvrdený.

Súdiac podľa ohlasov, medzi najlepšie inscenácie patrili tie z Komornej scény Aréna. Panočka Sergeja Fedotova i Sen noci svätojánskej Ivana Krejčího vzbudili neutíchajúcu diskusiu a nadšené reakcie. Národné divadlo moravskosliezske sa predstavilo s najväčším počtom inscenácií, z ktorých vynikli tri, ktoré považujem za politické divadlo ako má byť, tj. kladúce si otázky a vytvárajúce paralely k našej skutočnosti – Deákov Mein Kampf (George Tabori) vynikajúci precíznou réžiou dômyselnou v detailoch a skvelým hereckým podaním Vladimíra Poláka, Jana Hájka, Jiřího Sedláčka a Veroniky Forejtovej; Trojgrošová opera poľského režiséra Piotra Tomaszuka rešpektujúca Brechta čo do textu i réžijných postupov, nenásilne zosúčasnená a so živým orchestrom a do tretice Mikuláškov Herkules a Augiášov chliev – Dürrenmattova smutná a skeptická komédia, ktorá dnes našla svoju dobu. Príjemnou pre mňa bola Lipusova inscenácia Elling a Kjell severského dramatika Axela Hellstenia. Šikovný bulvár v najlepšom slova zmysle, ktorý neskĺzava do gýču, nastoľuje príbeh a z ktorého robí režisér a tandem Hájek – Sedláček výborné divadlo. Povahou podobný, ale vyznením rozpačitejší text predstavuje Humble Boy (u nás tiež Pokorný Felix) Charlotty Jonesovej v podaní toho istého režiséra. Škodí mu predovšetkým snaha nastoliť závažnejšie problémy, ktoré dramatička nezvládne. Vyslovene omylom je Tančiareň alebo Tanečné čaje Petra Tyca (scenár a réžia). Toľko ráz videné akoby neustálym kopírovaním bledlo čoraz viac, pričom v ostravskej inscenácii mi chýbala predovšetkým čitateľná fabula a výraznejšie osoby.

Štyri razy sa uviedla Divadelná spoločnosť Petra Bezruča. Tá hľadá svoju cestu po odchode J. Klimszy, ale hry ako Mária Sabína Viliama Klimáčka (réžia: Petr Mančala a Pavel Cisovský) alebo Popcorn Bena Eltona (réžia: Valerie Schulzová) sa s poetikou súboru doslova stretli. Bezradnejšie pôsobili dve diela v réžii Josefa Janíka; Chaos je susedom Boha (Lars Norén) a So stromami či bez nich (Jeannine Worms). Do programu festivalu bola zahrnutá aj tvorivá inscenácia Alexandry Gasnárkovej a Bedřicha Jansu, ktorú pripravili s poslucháčmi miestneho konzervatória Jeho urodzenosť pán meštiak alebo Cirkus Molière. Záverom spomeňme taktiež rozprávkovú inscenáciu Čtyři pohádky s vlky za vrátky (Divadlo loutek) v scenári a réžii Noriyukiho Sawu. A ešte jedna technická poznámka – pre prekrývanie sa niektorých predstavení nebolo bohužiaľ možné stihnúť všetky, čo isto každého zamrzí.
Každopádne ale vidno, že v Ostrave sa robí divadlo dobré a že už dnes sa môžeme tešiť na to, čo nám prinesie nasledujúci rok a jubilejný desiaty OST-RA-VAR.